Francúzske mestečko Talloires nájdete vo Vysokom Savojsku neďaleko od mesta Annecy, jeho jazera a jeho Álp. Utvorilo sa na východnom lesnatom svahu jazera okolo benediktínskeho kláštora z deviateho storočia. Jazero sa na tomto mieste prudko zužuje, tvoriac « Veľké » a « Malé » Jazero Annecy. Turistický “Zelený Sprievodca Michelin”, veľmi prísny a skúpy na udelenie “hviezdičky” (od * do ***), hodnotí Talloires dvoma, kým jeho polohu dokonca troma hviezdičkami s prívlastkom « božská » ! Azda Ždiaran spod slovenských Tatier, majster v sklárskom umení, Yan Zoritchák, si “vedel vybrať” ? Alebo len prijal vnuknutie Zhora ? A či to, že “našiel”, je náhoda?
Vraj « … Náhoda je dielom Boha, ktorý, nepoznaný, prechádza sa po Zemi ! … » (Albert Einstein).
Pre výjazd autom z Annecy použijeme smer Menthon-Saint Bernard a sledujeme východný breh jazera. Všade je plno turistov, ľahko oblečených, v plavkách, vpravo pri brehu, vo vode a v tieni paliem. Hladina vody sa trbliece v poludňajšom slnku. Za volantom pozor na mikrospánok ! Pri vstupe do Talloires si uvedomujem, že neviem dosť dobre, ako som sa posledne dostal až k majstrovmu domu ? Dom je v akejsi zatáčke doľava, šiel som zhora-nadol a bol vpravo, kým vľavo bol trávnatý svah, pár stromov a málo domov. Oddávam sa vedeniu predtuchou … a zastavujem v zatáčke pred Zoričákovou chalupou ! Chvalabohu, predtucha je rýchlejšia ako mapa ! Sotva vystúpime z klimatizovaného auta do letnej horúčavy a už sa k nám blíži ten, za ktorým sme cestovali toľko kilometrov, Majster Zoričák: “Vitajte ! “
Vedie nás do domu, ktorý sa ponáša na veľkú horskú chatu, na zelenom stromovom svahu. Pokrytý strmými savojskými strechami, dom má spredu dve a zozadu tri úrovne. Krytá tienistá terasa je namierená k Jazeru Annecy a k alpskému Masívu Aravis. Pohľad nadol, na jazero, zdobia vetve sekvoje a iných ihličnatých drevín parku a záhrady na miernom svahu.
Na tejto úrovni sa nachádza dvor, sklárske ateliéry, sklad a laboratória. Počínajúc šiestou hodinou rannou, často i v nedeľu, majster, oblečený v hrubej zástere na košeli a nohaviciach, ruky obnažené po lakte, trávi tam mnoho hodín pri peciach a optických brúsiacich stoloch. Biely kremenitý prach na Yanovej brade skrýva jej šedivosť: vraj “korenie a soľ”, hovoria Francúzi !
Z tohto ateliéru vyšli svetoznáme diela majstra Zoričáka, ktoré sa blyštia v umeleckých galériách a verejných zbierkach štrnástich štátov sveta: Austrália, Čína, Japonsko a USA alebo z Európy Slovensko, Francúzsko, Nemecko, Dánsko, Belgicko, Švajčiarsko, Nemecko, Česko, Maďarsko a Ukrajina.
Úchvatné ba očarujúce diela zo skla nosia názvy Pocta Brancusimu, Pocta Rafaëlovi, Nebeský kvet, Gulem, Espace, Posol z Vesmíru, Arktický kvet, Intergalaktický priestor, Asteroidy, Nebeská záhrada, Planéta, Supernova, Redshift …
Motívy sú uzavreté dokonalými optickými plochami, hranami priamkovými čí krivkovými a vrcholmi pri prieseku troch čí viacerých plôch. Telesá tvoria hranoly, pyramídy čí zložitejšie formy. Hýria často farbami a ich odtienkami. Lomy a odrazy svetla spôsobujú pôvabné efekty zmeny farby, zväčšenia čí zmenšenia motívov, ich násobenie a neočakávanú transformáciu pri pozorovaní pod iným uhlom.
Vo skle uzavreté motívy prekvapujú jemnosťou štruktúry: sú to tkanivá podobné pavučine, bublinky rôznych veľkosti, organizované do féerickych foriem a telies hýriacich nežnými odtienkami farieb.
Pri šampanskom v obývačke a na terase zoznámime sa s dnešnými obyvateľmi majstrovho veľkého domu: jeho synom z Paríža s manželkou a dieťaťom, alebo zo švajčiarskou dámou, právničkou a jeho priateľkou.
Neskôr, vedení majstrom, odoberieme sa autom na kus cesty k Malému Jazeru Annecy až do jeho južného cípu, najviac vzdialenému od Annecy. Reštaurácia zaberá pôvabnú polohu priam na brehu jazera: neúnavný čľapot vody doprevádza náš rozhovor a naše pokojné mlčanie.
Jedno aj druhé, oboje bolo o Slovensku !
Vlado Tabacik
