V 47. divadelnej sezóne sa „slovenský Molière“, ako ho nazvali vo Francúzsku, Stanislav Štepka, predstavil 51. titulom v Radošinskom naivnom divadle s názvom „Mám okno“. Táto trpko smiešna komédia vyzdvihuje jeden z prvkov Štepkovho génia, ktorý je prítomný vo všetkých jeho hrách, ale tu je doslova epicentrom: je to ľudskosť!
Ponúka sa vysvetlenie, že Štepka sám stárne, keď v tomto roku oslávil okrúhle 65. narodeniny a preto napísal hru o osamotených starých ľuďoch, ale takéto konštatovanie by bolo ploché. Táto hra nie je o osamelých, ale o vzťahoch ako takých. Rodičov s deťmi, vnúčatami, s problémami s ich výchovou. Urobil otec (hrá Stanislav Štepka) dobre, keď synovi zakázal sľubne sa rozbiehajúcu kariéru cukrára a musel skončiť vysokú školu ako inžinier ? Skutočne sa syn (hrá Mojmír Čaban) stal obeťou otcovej starostlivosti ?
Navyše, hra hovorí o tom, aké krutosti si my ľudia vieme jeden druhému robiť s tzv. čistým svedomím. S vierou v to, že si také správanie od nás konkrétny človek zaslúži. Kto sme my, že trestáme svojich blížnych ? Sme skutočne spravodlivými sudcami ? A povedzme si pravdu, za čo ich trestáme ? Za lásku a starostlivosť?
Štepka nastoľuje tieto otázky v deji. Vytvára spleť záujmov jednotlivých členov rodiny. Syna, ktorý sa oženil, má dve deti a nemá kde bývať, tak skončil v otcovom dome. Otca vysťahoval do letnej kuchyne. Nerozpráva sa s ním. Trestá ho za nejaké hriechy, ktoré nie sú skutočnými hrôzami. Naopak, otec mal len starosť o syna. O syna, ktorý mu zabil milovaného psa a potom ho všakovako trápil.
Hra „Mám okno“ je trpko-smiešna. Zároveň sa snaží ľudí prinútiť rozmýšľať. Sme my dobrí voči svojim rodičom ? Vychovávame správne vlastné deti ? Lenže Štepka nemoralizuje, negenarilizuje. Ukazuje len život. Taký aký je. Vo svojich krutostiach, i radostiach. Diváka očarí skvelá hudba Ľubice Čekovskej. Okrem ústredného hrdinu samotného Štepku v roli starého otca, sa blysnú vždy očarujúca Muroška Nedomová, spomínaný Mojmír Caban, ale aj talentovaný Michal Kubovčík v dvojúlohe študenta a psychiatra, či policajtka v podaní Lenky Spišákovej-Barilíkovej. Nezabudnuteľný je však Richard Felix, ktorý so svojim opileckým obrazom dokáže vytvoriť skutočnú ulohu veľkého herca. Spomeňme ešte vnučky Luciu v podaní Andrei Martvoňovej a Márie, hranej Martinou Michalcovou. Spolu na javisku v hre „Mám okno“ vytvárajú nezabudnuteľnú divadelnú kyticu skečov, scénok a piesní, ktoré znejú v mysli diváka dávno po skončení predstavenia.
Stanislav Háber
